Skip to main content
Library » Bhagavad-gītā, kakršna je » DRUGO POGLAVJE

VERZ 41

VERŠ 41

Besedilo

Verš

vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām
vyavasāyātmikā buddhir
ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca
buddhayo ’vyavasāyinām

Synonyms

Synonyma

vyavasāya-ātmikā – neomajna v zavesti Kṛṣṇe; buddhiḥ – inteligenca; ekā – samo ena; iha – v tem svetu; kuru-nandana – o ljubljeni sin Kurujev; bahu-śākhāḥ – ki ima veliko vej; hi – zares; anantāḥ – neomejeno; ca – tudi; buddhayaḥ – inteligenca; avyavasāyinām – tistih, ki niso zavestni Kṛṣṇe.

vyavasāya-ātmikā — rozhodný v oddanej službe; buddhiḥ — inteligencia; ekā — jediná; iha — na tomto svete; kuru-nandana — ó, milované dieťa Kuruovcov; bahu-śākhāḥ — rozvetvená; hi — skutočne; anantāḥ — nekonečná; ca — tiež; buddhayaḥ — inteligencia; avyavasāyinām — tých, ktorí nemajú vedomie Kṛṣṇu.

Translation

Překlad

Tisti, ki gredo po tej poti, so neomajni v svoji odločnosti in imajo en sam cilj. Inteligenca neodločnih, o ljubljeni sin Kurujev, pa je zelo razvejana.

Tí, ktorí kráčajú touto cestou, sú odhodlaní vo svojej snahe a majú jediný cieľ. Ó, milované dieťa Kuruovcov, inteligencia nerozhodných je rozvetvená.

Purport

Význam

Trdna vera, da bomo z razvijanjem zavesti Kṛṣṇe dosegli najvišjo popolnost življenja, se imenuje inteligenca vyavasāyātmikā. V Caitanya-caritāmṛti (Madhya 22.62) je rečeno:

Pevné presvedčenie, že človek dosiahne najvyššiu dokonalosť vedomím Kṛṣṇu, sa nazýva vyavasāyātmikā inteligencia. V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 22.62) sa uvádza:

‘śraddhā’-śabde – viśvāsa kahe sudṛḍha niścaya
kṛṣṇe bhakti kaile sarva-karma kṛta haya
‘śraddhā’-śabde – viśvāsa kahe sudṛḍha niścaya
kṛṣṇe bhakti kaile sarva-karma kṛta haya

Vera je neomajno zaupanje v nekaj vzvišenega. Kdor opravlja dolžnosti, ki jih ima do Kṛṣṇe, ni dolžan opravljati materialnih dejavnosti in izpolnjevati obveznosti do družine, človeštva in naroda. Naše sedanje delovanje z željo po čutnem uživanju je posledica dobrih in slabih del, ki smo jih opravljali v preteklosti. Če človek obudi svojo zavest Kṛṣṇe, se mu ni treba več truditi, da bi bile posledice njegovega dela dobre. Vsa njegova dejanja so tedaj absolutna, saj niso več pod vplivom dobrega in zla ter drugih nasprotij. Najvišjo popolnost zavesti Kṛṣṇe dosežemo, ko zavržemo materialističen pogled na življenje. To stopnjo avtomatično dosežemo z napredovanjem v zavesti Kṛṣṇe.

Viera znamená neochvejnú dôveru v niečo vznešené. Človek vedomý si Kṛṣṇu nemusí pri plnení svojich povinností konať vo vzťahu k hmotnému svetu s jeho záväzkami k rodinným tradíciám, k národu alebo k ľudstvu. Všetky naše skutky, dobré či zlé, nás opätovne zamestnávajú v ďalších hmotných činoch. Ak však láskyplne slúžime Kṛṣṇovi, nemusíme sa už ďalej namáhať a snažiť sa dosiahnuť dobré výsledky v našej činnosti. Všetky tieto činy sú na abolútnej úrovni, pretože už nie sú podriadené dualitám, ako je dobro a zlo. Najvyššou dokonalosťou človeka, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu, je zrieknutie sa hmotného chápania života. Tento stav je možné automaticky dosiahnuť vďaka postupnému zameraniu mysle na Kṛṣṇu.

Neomajna odločnost pri razvijanju zavesti Kṛṣṇe je rezultat znanja. Vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ: oseba, zavestna Kṛṣṇe, je redka dobra duša, ki ve, da je Vāsudeva ali Kṛṣṇa izvor vseh pojavnih vzrokov. Kakor z zalivanjem drevesne korenine avtomatično priskrbimo vodo tudi listom in vejam, tako z delovanjem za Kṛṣṇo najbolje služimo vsem: sebi, družini, družbi, državi, človeštvu itd. Če je z našimi dejanji zadovoljen Kṛṣṇa, bodo z njimi zadovoljni vsi.

Rozhodnosť osoby vedomej si Kṛṣṇu sa zakladá na poznaní, že Vāsudeva alebo Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin (vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ; Bg. 7.19). Keď zalejeme koreň stromu, voda sa automaticky rozšíri do konárov a listov. Podobne osoba slúžiaca Kṛṣṇovi preukazuje sebe, rodine, spoločnosti, krajine a ľudstvu tú najväčšiu službu. Ak je Kṛṣṇa s naším konaním spokojný, sú spokojné aj všetky ostatné bytosti.

Pri razvijanju zavesti Kṛṣṇe bomo svojo službo najbolje opravljali, če delujemo pod veščim vodstvom duhovnega učitelja, Kṛṣṇovega verodostojnega predstavnika, ki pozna učenčevo naravo in lahko učenca vodi na poti zavesti Kṛṣṇe. Da bi resnično napredovali v zavesti Kṛṣṇe, moramo biti pri svojem delovanju odločni in moramo ubogati Kṛṣṇovega predstavnika, verodostojnega duhovnega učitelja, izpolnjevanje njegovih navodil pa moramo sprejeti za svoje življenjsko poslanstvo. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura nas v svoji znani molitvi duhovnemu učitelju poučuje:

Služba Kṛṣṇovi sa vykonáva najlepšie pod vedením pravého predstaviteľa Śrī Kṛṣṇu, duchovného učiteľa, ktorý pozná povahu svojho žiaka a môže ho zamestnať v činnostiach určených pre potešenie Kṛṣṇu. Keď sa človek chce odovzdať Kṛṣṇovi, musí Mu odhodlane slúžiť. Musí poslúchať duchovného učiteľa, Kṛṣṇovho predstaviteľa, a prijímať jeho pokyny ako svoje životné poslanie. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura nás vo svojich modlitbách k duchovnému učiteľovi učí:

yasya prasādād bhagavat-prasādo
yasyāprasādān na gatiḥ kuto ’pi
dhyāyan stuvaṁs tasya yaśas tri-sandhyaṁ
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam
yasya prasādād bhagavat-prasādo
yasyāprasādān na gatiḥ kuto ’pi
dhyāyan stuvaṁs tasya yaśas tri-sandhyaṁ
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam

„Kdor zadovolji duhovnega učitelja, zadovolji Vsevišnjo Božansko Osebnost, kdor pa ga ne zadovolji, ne more postati zavesten Kṛṣṇe. Zato moram trikrat na dan meditirati o svojem duhovnem učitelju, ga prositi za milost in mu izkazati spoštovanje.“

„Keď je duchovný učiteľ spokojný, je spokojná aj Najvyššia Božská Osobnosť. A ak duchovný učiteľ nie je spokojný, nie je možné pokročiť v duchovnom živote. Preto by som mal o ňom rozjímať a prosiť ho o milosť. Najmenej trikrát denne by som mal svojmu duchovnému učiteľovi vzdať pokorné poklony.“

Celoten proces temelji na popolnem znanju o duši, ki presega telesno razumevanje življenja – ne na teoretičnem, temveč na praktičnem znanju, ki človeka pripelje do stopnje, ko ne deluje več z željo po čutnem uživanju. Tistega, ki ni obvladal uma, zavedejo različna dejanja, katerih cilj je čutno uživanje.

Duchovná realizácia závisí od dokonalého poznania duše a jej odlišnosti od tela, a to nie teoreticky, ale prakticky. Toto poznanie umožňuje človeku prestať s konaním, ktoré vedie len k uspokojovaniu zmyslov a prejavuje sa v plodonosných činnostiach. Oproti tomu ten, ktorého myseľ nie je ovládnutá a zameraná na Kṛṣṇu, musí konať s ohľadom na plody svojich činov.