Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Devanagari

Dévanágarí

श्रीभगवानुवाच
इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् ।
विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥ १ ॥

Text

Verš

śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt
śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt

Synonyms

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — the Supreme Personality of Godhead said; imam — this; vivasvate — unto the sun-god; yogam — the science of one’s relationship to the Supreme; proktavān — instructed; aham — I; avyayam — imperishable; vivasvān — Vivasvān (the sun-god’s name); manave — unto the father of mankind (of the name Vaivasvata); prāha — told; manuḥ — the father of mankind; ikṣvākave — unto King Ikṣvāku; abravīt — said.

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; imam — túto; vivasvate — bohu Slnka; yogam — vedu o vzťahu k Najvyššiemu; proktavān — vyjavil; aham — Ja; avyayam — nehynúcu; vivasvān — Vivasvān (meno boha Slnka); manave — otcovi ľudského pokolenia, ktorý sa volá Vaivasvata; prāha — povedal; manuḥ — otcovi ľudského pokolenia; ikṣvākave — kráľovi Ikṣvākuovi; abravīt — povedal.

Translation

Překlad

The Personality of Godhead, Lord Śrī Kṛṣṇa, said: I instructed this imperishable science of yoga to the sun-god, Vivasvān, and Vivasvān instructed it to Manu, the father of mankind, and Manu in turn instructed it to Ikṣvāku.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi.

Purport

Význam

Herein we find the history of the Bhagavad-gītā traced from a remote time when it was delivered to the royal order of all planets, beginning from the sun planet. The kings of all planets are especially meant for the protection of the inhabitants, and therefore the royal order should understand the science of Bhagavad-gītā in order to be able to rule the citizens and protect them from material bondage to lust. Human life is meant for cultivation of spiritual knowledge, in eternal relationship with the Supreme Personality of Godhead, and the executive heads of all states and all planets are obliged to impart this lesson to the citizens by education, culture and devotion. In other words, the executive heads of all states are intended to spread the science of Kṛṣṇa consciousness so that the people may take advantage of this great science and pursue a successful path, utilizing the opportunity of the human form of life.

Tu vidíme, že história Bhagavad-gīty má svoj počiatok v dávnej dobe, keď bola Bhagavad-gītā prednesená kráľom všetkých planét, počnúc vládcom Slnka. Hlavnou úlohou všetkých kráľov je chrániť obyvateľstvo, a preto musia panovníci porozumieť náuke Bhagavad-gīty, aby mohli ľudu vládnuť a ochraňovať ho pred zajatím hmotnej žiadostivosti. Ľudský život je určený na rozvíjanie duchovného poznania o našom večnom vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti a vodcovia všetkých štátov a planét sú povinní odovzdať toto učenie svojím občanom v podobe vzdelania, kultúry a oddanosti. Inými slovami, je v ich rukách šíriť vedu o vedomí Kṛṣṇu, aby ľudia mohli využiť výhody tejto veľkej náuky a dosiahli úspech využitím príležitosti, ktorú ľudský život ponúka.

In this millennium, the sun-god is known as Vivasvān, the king of the sun, which is the origin of all planets within the solar system. In the Brahma-saṁhitā (5.52) it is stated:

V súčasnej dobe je boh Slnka známy ako Vivasvān, kráľ Slnka, v ktorom majú svoj pôvod všetky planéty slnečnej sústavy. V Brahma-saṁhite (5.52) Brahmā hovorí:

yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

“Let me worship,” Lord Brahmā said, “the Supreme Personality of Godhead, Govinda [Kṛṣṇa], who is the original person and under whose order the sun, which is the king of all planets, is assuming immense power and heat. The sun represents the eye of the Lord and traverses its orbit in obedience to His order.”

„Uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je pôvodnou osobou a na príkaz ktorého prijíma Slnko, kráľ všetkých planét, nesmiernu silu a žiaru. Slnko predstavuje Pánovo oko a na Jeho pokyn putuje po svojej obežnej dráhe.“

The sun is the king of the planets, and the sun-god (at present of the name Vivasvān) rules the sun planet, which is controlling all other planets by supplying heat and light. He is rotating under the order of Kṛṣṇa, and Lord Kṛṣṇa originally made Vivasvān His first disciple to understand the science of Bhagavad-gītā. The Gītā is not, therefore, a speculative treatise for the insignificant mundane scholar but is a standard book of knowledge coming down from time immemorial.

Slnko je kráľom všetkých planét a boh Slnka (Vivasvān) vládne slnečnej planéte, ktorá ovláda všetky ostatné planéty dodávaním tepla a svetla. Otáča sa na príkaz Kṛṣṇových pokynov. Pán Kṛṣṇa si Vivasvāna vybral za Svojho prvého žiaka, aby porozumel vede Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā preto nie je zbierkou špekulácií pre bezvýznamných svetských učencov, ale autoritatívnou knihou poznania zostupujúceho už od nepamäti.

In the Mahābhārata (Śānti-parva 348.51–52) we can trace out the history of the Gītā as follows:

V Mahābhārate (Śānti-parva 348.51-52) je história Gīty načrtnutá takto:

tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ
tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ

“In the beginning of the millennium known as Tretā-yuga this science of the relationship with the Supreme was delivered by Vivasvān to Manu. Manu, being the father of mankind, gave it to his son Mahārāja Ikṣvāku, the king of this earth planet and forefather of the Raghu dynasty, in which Lord Rāmacandra appeared.” Therefore, Bhagavad-gītā existed in human society from the time of Mahārāja Ikṣvāku.

„Na začiatku Tretā-yugy predniesol Vivasvān túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrī Rāmacandra.“ Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gītu už od dôb Mahārāja Ikṣvākua.

At the present moment we have just passed through five thousand years of the Kali-yuga, which lasts 432,000 years. Before this there was Dvāpara-yuga (800,000 years), and before that there was Tretā-yuga (1,200,000 years). Thus, some 2,005,000 years ago, Manu spoke the Bhagavad-gītā to his disciple and son Mahārāja Ikṣvāku, the king of this planet earth. The age of the current Manu is calculated to last some 305,300,000 years, of which 120,400,000 have passed. Accepting that before the birth of Manu the Gītā was spoken by the Lord to His disciple the sun-god Vivasvān, a rough estimate is that the Gītā was spoken at least 120,400,000 years ago; and in human society it has been extant for two million years. It was respoken by the Lord again to Arjuna about five thousand years ago. That is the rough estimate of the history of the Gītā, according to the Gītā itself and according to the version of the speaker, Lord Śrī Kṛṣṇa. It was spoken to the sun-god Vivasvān because he is also a kṣatriya and is the father of all kṣatriyas who are descendants of the sun-god, or the sūrya-vaṁśa kṣatriyas. Because Bhagavad-gītā is as good as the Vedas, being spoken by the Supreme Personality of Godhead, this knowledge is apauruṣeya, superhuman. Since the Vedic instructions are accepted as they are, without human interpretation, the Gītā must therefore be accepted without mundane interpretation. The mundane wranglers may speculate on the Gītā in their own ways, but that is not Bhagavad-gītā as it is. Therefore, Bhagavad-gītā has to be accepted as it is, from the disciplic succession, and it is described herein that the Lord spoke to the sun-god, the sun-god spoke to his son Manu, and Manu spoke to his son Ikṣvāku.

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5 000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvāpara-yuga, trvajúca 864 000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gīty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahārājovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5 000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvānovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gītā bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Kṛṣṇa ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gīty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrī Kṛṣṇu. Vivasvān bol zvolený, aby prijal túto múdrosť, pretože on je tiež kṣatriyom, a je praotcom všetkých kṣatriyov, ktorí sú potomkami boha Slnka, takzvaní sūrya-vaṁśa kṣatriyovia. Bhagavad-gītā je rovnako autentická ako Vedy, a keďže ju vyslovil samotný Pán, Najvyššia Božská Osobnosť, toto poznanie sa nazýva apauruṣeya (nadľudské). Preto musíme ju aj Vedy prijať bez svetského tlmočenia. Svetskí polemici môžu špekulovať nad Gītou, ako sa im zachce, lenže potom to už nie je pôvodná Bhagavad-gītā. Bhagavad-gītu treba prijať takú, aká je, a to v učeníckej postupnosti — Śrī Kṛṣṇa ju predniesol bohu Slnka, ten svojmu synovi Manuovi a on ju predložil Ikṣvākuovi.