Skip to main content
Library » Bhagavad-gītā As It Is » Chapter Three

TEXT 20

VERŠ 20

Devanagari

Dévanágarí

कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः ।
लोकसङ्ग्रहमेवापि सम्पश्यन्कर्तुमर्हसि ॥ २० ॥

Text

Verš

karmaṇaiva hi saṁsiddhim
āsthitā janakādayaḥ
loka-saṅgraham evāpi
sampaśyan kartum arhasi
karmaṇaiva hi saṁsiddhim
āsthitā janakādayaḥ
loka-saṅgraham evāpi
sampaśyan kartum arhasi

Synonyms

Synonyma

karmaṇā — by work; eva — even; hi — certainly; saṁsiddhim — in perfection; āsthitāḥ — situated; janaka-ādayaḥ — Janaka and other kings; loka-saṅgraham — the people in general; eva api — also; sampaśyan — considering; kartum — to act; arhasi — you deserve.

karmaṇā — prácou; eva — dokonca; hi — určite; saṁsiddhim — v dokonalosti; āsthitāḥ — umiestnení; janaka-ādayaḥ — Janaka a iní králi; loka-saṅgraham — ľudia všeobecne; eva api — tiež; sampaśyan — s ohľadom na; kartum — konať; arhasi — mal by si.

Translation

Překlad

Kings such as Janaka attained perfection solely by performance of prescribed duties. Therefore, just for the sake of educating the people in general, you should perform your work.

Veď aj Janaka a iní králi dosiahli dokonalosť práve vďaka tomu, že vykonávali predpísané povinnosti. Už len preto, aby sa ľudia mohli z tvojho príkladu poučiť, mal by si konať rovnako.

Purport

Význam

Kings like Janaka were all self-realized souls; consequently they had no obligation to perform the prescribed duties in the Vedas. Nonetheless they performed all prescribed activities just to set examples for the people in general. Janaka was the father of Sītā and father-in-law of Lord Śrī Rāma. Being a great devotee of the Lord, he was transcendentally situated, but because he was the king of Mithilā (a subdivision of Bihar province in India), he had to teach his subjects how to perform prescribed duties. Lord Kṛṣṇa and Arjuna, the Lord’s eternal friend, had no need to fight in the Battle of Kurukṣetra, but they fought to teach people in general that violence is also necessary in a situation where good arguments fail. Before the Battle of Kurukṣetra, every effort was made to avoid the war, even by the Supreme Personality of Godhead, but the other party was determined to fight. So for such a right cause, there is a necessity for fighting. Although one who is situated in Kṛṣṇa consciousness may not have any interest in the world, he still works to teach the public how to live and how to act. Experienced persons in Kṛṣṇa consciousness can act in such a way that others will follow, and this is explained in the following verse.

Králi ako Janaka a iní boli sebarealizované duše, takže nemuseli vykonávať povinnosti predpísané vo Vedach. Napriek tomu ich všetky vykonávali, aby dali ľuďom dobrý príklad. Janaka bol Sītiným otcom a svokrom Śrī Rāmu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Keďže bol Pánovým veľkým oddaným, nachádzal sa na transcendentálnej úrovni, ale keďže bol zároveň kráľom Mithily (časť Bihárskej provincie v Indii), musel učiť svojich poddaných, ako si plniť predpísané povinnosti. Śrī Kṛṣṇa a Jeho večný priateľ Arjuna nemuseli bojovať na Kuruovskom bojisku, a predsa bojovali, aby naučili ľudí, že násilie je občas potrebné v situáciách, keď dobré slovo nepomáha. Aj pred vojnou na Kuruovskom poli urobili všetko, aby jej zabránili, no druhá strana bola rozhodnutá bojovať. V takej situácii treba bojovať za spravodlivosť. Hoci Kṛṣṇov oddaný nemá na tomto svete žiadne záujmy, koná tak, aby naučil ostatných, ako žiť a čo robiť. Pokročilejší vo vedomí Kṛṣṇu konajú tak, aby sa ostatní mohli riadiť ich príkladom. To vysvetľuje nasledujúci verš.