VERŠ 26
TEXT 26
Verš
Text
saṁyamāgniṣu juhvati
śabdādīn viṣayān anya
indriyāgniṣu juhvati
saṁyamāgniṣu juhvati
śabdādīn viṣayān anya
indriyāgniṣu juhvati
Synonyma
Synonyms
śrotra-ādīni — proces načúvania; indriyāṇi — zmysly; anye — iní; saṁyama — zdržanlivosťou; agniṣu — v ohni; juhvati — obetujú; śabda-ādīn — zvukovú vibráciu; viṣayān — predmety zmyslového pôžitku; anye — iní; indriya — zmyslových orgánov; agniṣu — v ohni; juhvati — obetujú.
śrotra-ādīni — such as the hearing process; indriyāṇi — senses; anye — others; saṁyama — of restraint; agniṣu — in the fires; juhvati — offer; śabda-ādīn — sound vibration, etc.; viṣayān — objects of sense gratification; anye — others; indriya — of the sense organs; agniṣu — in the fires; juhvati — they sacrifice.
Překlad
Translation
Niektorí (čistí brahmacārīni) obetujú sluch a zmysly v ohni ovládnutej mysle a iní (usmernení hospodári) obetujú zmyslové predmety v ohni zmyslov.
Some [the unadulterated brahmacārīs] sacrifice the hearing process and the senses in the fire of mental control, and others [the regulated householders] sacrifice the objects of the senses in the fire of the senses.
Význam
Purport
Štyri štádiá ľudského života — brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha a sannyāsī — sú na to, aby pomohli ľuďom stať sa dokonalými yogīnmi alebo transcendentalistami. Zmyslom ľudského života je dosiahnuť duchovnú dokonalosť, nie vyhľadávať zmyslový pôžitok, ako to robia zvieratá. Preto je ľudský život rozdelený na štyri štádiá tak, aby mu pomohli na ceste k dokonalosti duchovného života.
Brahmacārī alebo žiak pod ochranou duchovného učiteľa ovláda svoju myseľ tak, že sa zrieka zmyslového pôžitku. Brahmacārī počúva iba reč, ktorá pojednáva o Śrī Kṛṣṇovi. Načúvanie je základom porozumenia, a preto sa čistý brahmacārī venuje iba ospevovaniu a načúvaniu slov o Pánovej vznešenosti: harer nāmānukīrtanam. Vyhýba sa všetkým hmotným zvukovým vibráciám a je zaujatý spievaním transcendentálnej vibrácie Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.
V manželstve je dovolený istý zmyslový pôžitok, ale gṛhastha, ktorý žije rodinným životom podľa pokynov písiem, žije aj tak zdržanlivo. Sklony k sexu, k oddávaniu sa omamným látkam a k požívaniu mäsa sú v ľudskej spoločnosti bežné, ale gṛhastha žijúci regulovaným životom sa neoddáva neobmedzenému pohlavnému styku a iným zmyslovým pôžitkom. Preto jestvuje manželstvo založené na náboženských zásadách vo všetkých civilizovaných ľudských spoločnostiach, lebo to je spôsob, ako obmedziť pohlavný život. Obmedzený sexuálny život je tiež určitým druhom yajñe, pretože gṛhastha obetuje svoj sklon k zmyslovému pôžitku pre pokrok v duchovnom živote.
The members of the four divisions of human life, namely the brahmacārī, the gṛhastha, the vānaprastha and the sannyāsī, are all meant to become perfect yogīs or transcendentalists. Since human life is not meant for our enjoying sense gratification like the animals, the four orders of human life are so arranged that one may become perfect in spiritual life. The brahmacārīs, or students under the care of a bona fide spiritual master, control the mind by abstaining from sense gratification. A brahmacārī hears only words concerning Kṛṣṇa consciousness; hearing is the basic principle for understanding, and therefore the pure brahmacārī engages fully in harer nāmānukīrtanam – chanting and hearing the glories of the Lord. He restrains himself from the vibrations of material sounds, and his hearing is engaged in the transcendental sound vibration of Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa. Similarly, the householders, who have some license for sense gratification, perform such acts with great restraint. Sex life, intoxication and meat-eating are general tendencies of human society, but a regulated householder does not indulge in unrestricted sex life and other sense gratification. Marriage on the principles of religious life is therefore current in all civilized human society because that is the way for restricted sex life. This restricted, unattached sex life is also a kind of yajña because the restricted householder sacrifices his general tendency toward sense gratification for higher, transcendental life.